Zásady transportu kriticky chorých a pacientov s obehovou a ventilačnou podporou v záchranárskej praxi

Novodobá medicína, najmä v oblasti diagnostiky a liečby ťažkých stavov, nemôže byť vykonávaná jediným lekárom. Stala sa tímovou. Moderné prístupy si vyžadujú kontinuálne ošetrovanie (personál sa musí striedať v službách), ale aj výrazne sa presadzujúce interdisciplinárne trendy. Vzhľadom na vysoko špecializované výkony sa niektoré činnosti jednak z dôvodu zabezpečenia vysokej profesionality, ale aj z dôvodov ekonomických sústreďujú do vybraných pracovísk. Kriticky chorý pacient sa neraz musí presúvať z jedného zdravotníckeho zariadenia do druhého. Z praxe vieme, že každý transport je pre kriticky chorého mimoriadne nebezpečný a vykonáva sa len z prísne indikovaných dôvodov. Dôležitou zásadou pri prevoze je pokračovanie v podporných mechanizmoch zabezpečujúcich najmä základné životné funkcie,ako sú krvný obeh a ventilácia. Mnohé lieky sú dávkované v kontinuálnych režimoch (analgosedatíva, vazopresory, vazodilatanciá, antibiotiká, diuretiká).