„Človek je tak, že býva, či natoľko, nakoľko býva. Bývanie je totiž základným ľudským bytostným rysom. Žiaľ, bytnosť bývania nám zostáva skrytá, zastretá a zabudnutá natoľko, nakoľko náš pohľad lipne výlučne na geometrických, utilitárnych či estetických možnostiach zastavaného priestoru. Bytnosť vecí sa často ani nedostane k slovu. Je teda na mieste spytovať sa na to či, ako a do akej miery architektúra, aj kapucínska architektúra a historický kláštor v Pezinku ako konkrétny priestor a miesto opatrujú existenciálne súvislosti ľudského života.“ - Autor, člen rehole kapucínov, sprvu analyzuje a interpretuje fenomenologické prístupy k architektúre a bývaniu, následne skúma a analyzuje historické súvislosti vzniku kapucínskej historickej architektúry a staviteľstva a v závere skúma konkrétny priestor - kapucínsky kláštor v Pezinku, kde sa kapucíni usídlili v roku 1674 - prvý kláštor kapucínov založený v Uhorsku.

Kniha „Voľný čas a kult“ Josefa Piepera bola preložená do pätnástich jazykov a vyšla v náklade viac než milión exemplárov. Prvé vydanie bolo publikované už v roku 1948 (Kösel), no dnes je aktuálnejšie než v čase svojho vzniku. Dielo vďačí za mnohé Ernstovi Jüngerovi a jeho diagnóze sveta práce. Jünger bol pre Piepera rovnako ako pre Heideggera celý život inšpiráciou... Pieper sa kriticky stavia proti preceňovaniu aktivity ako takej, proti nadhodnocovaniu námahy a ťažkej práce, ale aj proti preceňovaniu sociálnych funkcií a vo voľnom čase vidí zdroj posvätného a teda kultúry... V 6. zväzku Pieperovho „Súborného diela“ vydavateľ Berthold Wald upozorňuje, že aj v očiach samotného Piepera mal tento spis strategický význam a že po roku 1945 patril k rozhodujúcim dielam usilujúcim sa ponúknuť odpoveď na duchovnú situáciu doby popri dielach ako „Dialektika osvietenstva“ od Horkheimera a Adorna, či prácach Guardiniho, Jaspersa, Ortegu y Gasseta a Plessnera. Preklad do slovenčiny realizoval doc. Rastislav Nemec.

Ďalšie číslo ročenky Studia Capuccinorum Boziniensia, jediného periodika pre františkánske štúdia, humanitné a historické vedy na Slovensku.

Kniha pripravená pedagógmi humanitných odborov Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave pri príležitosti 25. výročia jej obnovenia. Texty venované dejinám humanitných katedier - Katedre dejín a teórie umenia, Katedre etiky a morálnej filozofie, Katedre filozofie a Katedre klasických jazykov - predchádza kritická štúdia Ladislava Tkáčika o nelichotivej situácii humanitných vied na dnešných univerzitách a v súčasnej spoločnosti.

Hoci rozsahom skromné, no myšlienkovým bohatstvom oplývajúce dielo kapucína a významného literárneho vedca Giovanniho Pozziho (1923 - 2002) „Mlčanie“, ktoré vyšlo v Miláne v roku 2002 pod názvom „Tacet“ a možno ho oprávnene považovať za jeho testament. Tichá kniha o samote a tichu, o pamäti, čítaní a počúvaní. Vychádza v slovenskom preklade kapucína Pavla Prihatného. Giovanni Pozzi po kňazskej vysviacke na univerzite vo Fribourgu pod vedením Gianfranca Continiho (1912 - 1990) a Giuseppe Billanovicha (1913 - 2000) absolvoval štúdium románskej filológie. V roku 1955 sa habilitoval a od roku 1960 až do roku 1988 pôsobil ako riadny docent talianskej literatúry na univerzite vo Fribourgu. Žil v kapucínskom kláštore v Lugane, kde vybudoval spolu s architektom Mariom Bottim rozsiahlu knižnicu známu ako „Biblioteca Salita dei Frati“, ktorá sa stala vitálnym centrom kultúrneho života kantónu Ticino. Giovanni Pozzi bol medzinárodne známym a renomovaným učencom, vedcom, filológom, milovaným a vyhľadávaným učiteľom, esejistom a literárnym kritikom. S osobitným záujmom sa venoval barokovej literatúre a ikonografii. Bol držiteľom viacerých významných kultúrnych a vedeckých ocenení.

Vychádza pri príležitosti 30. výročia založenia Slovenskej provincie menších bratov kapucínov Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Dnes má slovenská provincia 67 bratov. Provincia má 7 kláštorov a domov na Slovensku a jeden na Islande. Napriek tomuto skromnému počtu bratov nám však 30. výročie zriadenia Slovenskej provincie pripomína, že aj slovenskí bratia sú súčasťou vzrušujúceho európskeho kapucínskeho príbehu, ktorý vonkoncom nemožno obmedziť na územie dnešného Slovenska či scvrknúť na posledných pár desaťročí. Slovenská provincia má bohatú históriu, ktorá chce byť učiteľkou života v prítomnosti aj v budúcnosti. Identita totiž predpokladá pamäť a „kreatívna vernosť charizme Menších bratov kapucínov vyžaduje, aby sme s láskou opatrovali a rozvíjali duchovné dedičstvo nášho bratstva“ (Konštitúcie 6, 1).

Po sedemročnom dôkladnom skúmaní historických prameňov nám autor knihy, John A. Schug, kapucín z Oklahomy v USA, ponúka miestami až neuveriteľný životný príbeh pátra Pia (1887 - 1968), kapucínskeho kňaza z malého horského mestečka San Giovanni Rotondo v južnom Taliansku, ktorého pápež Ján Pavol II. zaradil 16. júna 2002 do zoznamu svätých.

Kniha pozostáva z „deviatich listov“ adresovaných mladým: O radosti v srdci, o pravdivosti slov, o obdarovávaní a prijímaní, o domove a pohostinnosti, o serióznosti, o modlitbe, o rytierskom mužovi, o slobode, o duši a o štáte v nás. V doslove pôvodného nemeckého vydania píše Ingeborg Klimmer: „Listy o sebavzdelávaní... aj dnes dokážu osloviť mladého človeka. Dokážu mu pomôcť, aby bol človekom a kresťanom. A aby sa stal dobrým človekom a dobrým kresťanom. Možno práve preto sú dnes tieto listy dôležité - dnes, keď tí najlepší z mladých hľadajú akékoľvek východisko k lepšiemu, humánnejšiemu životu...